Historia magistra vitae - Cs špeciál (28.10.2018 18:30)

Peter Turčík: Československá republika -100.výročie založenia/ K prvej Československej republike máme mnohí, aj tí, čo ju nezažili, tendenciu sa vracať s istou dávkou nostalgie. A to aj napriek tomu, že mala svoje nedostatky. Vidíme ju v spätnom pohľade ako nádejný začiatok vývoja samostatného československého štátu. Štátu, ktorého existenciu násilne pretrhla veľmocenská politika v Mníchove v roku 1938 a následná nacistická agresia. Po vojne prišlo dlhé obdobie ďalšieho totalitného režimu. Korene prvej republiky boli preťaté. To bol krátky citát z úvodu pozoruhodnej publikácie Prvá republika 1918 až 1938, ktorej editorkou je Andrea Poláčková. Ako ďalej poznamenáva, dnes už len môžeme špekulovať, aké by dnes Československo bolo, ak by mu osud dovolil existovať aj bez nacistickej či komunistickej ruptúry či zamatového rozdelenia v roku 1992. S istotou však môžeme vyhlásiť, že sa mu v tom krátkom medzivojnovom období podarilo presadiť svoju dôstojnú existenciu v Európe. Prvá Československá republika obstála ekonomicky, mala mimoriadne bohatú kultúru a rozvinutú vedu. K jej histórii, s ktorou obidve totality svojvoľne narábali, sa teraz môžeme slobodne vracať a môžeme predovšetkým z nej čerpať nielen inšpiráciu, ale aj ponaučenia a výstrahy. V tomto mimoriadnom vydaní magazínu o dejinách- Historia magistra vitae- sa aj s pomocou archívu Slovenského rozhlasu najprv pokúsime priblížiť prvé mesiace Československa. Tu budú našimi sprievodcami doktorka Bohumila Ferenčuhová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a jej, dnes už nebohý kolega, doktor Milan Zemko. V druhej časti doktor Miloslav Čaplovič, riaditeľ Vojenského historického ústavu a jeho kolega Peter Chorvát podčiarknu kľúčový význam československých légií pri vzniku a etablovaní sa nového štátu Pripomenú nám aj zásluhy viacerých legionárov zo Slovenska. No a atmosféru tých búrlivých dní od 28.októbra 1918 až do jari roku 1919 v Československu dokreslia ukážky zo spomienok významného slovenského politika Vavra Šrobára a švajčiarskeho spisovateľa Williama Rittera, ktorý sa o Slovensko zaujímal už na sklonku 19.storočia.