Maliarka Rita Koszorús (28.12.2021 15:10)

Na prvý pohľad sú jej obrazy jemné, sladké a takmer rozprávkové. Mladé ženy, ružová, mašle, zajačiky či mäkké telá. Stačí sa však pozerať o chvíľu dlhšie a objavia sa nože, rany, potlačený hnev a pocit, že v tomto svete niečo nie je celkom v poriadku. Kto sú hrdinky Dominiky Kováčikovej a pred čím sa chránia? Ako sa z osobných „boliestôk“ stala výpoveď o skúsenostiach celej generácie žien? A čo sa zmenilo, keď pochopila, že človek nemôže zostať obeťou navždy? V tomto profile je zachytená Dominikina cesta od prvých kresieb cez hľadanie vlastného výtvarného jazyka až po obrazy, ktoré pod jemnou estetikou otvárajú témy traumy, ženského hnevu, zraniteľnosti aj odvahy postaviť sa vlastným démonom.

K šperku sa dostala náhodou, bez remeselného vzdelania a s pochybnosťami, či je jej tvorba vôbec dosť dobrá. Práve v surovom cíne, nepravidelných tvaroch a viditeľných stopách ručnej práce však Dáša Turská našla slobodu aj vlastný rukopis. Pod menom daeturska dnes spája ostré, punkové prvky s perlami, mušľami a prírodnými kameňmi. Jej príbeh ukazuje, že nedokonalosť nemusí byť chybou – môže sa stať výrazovým prostriedkom, cestou späť k tvorivosti aj základom značky, ktorá stále hľadá svoju ďalšiu podobu.

Studio 413 vzniklo ako nápad troch kamarátov, ktorí spolu zdieľali budovu jednej fakulty, školské zadania a zjavne aj dostatok tvorivého nepokoja na to, aby si popri tom založili vlastný projekt. Dnes je z neho otvorená platforma, ktorá sa odmieta nechať zatvoriť do jednej disciplíny, jednej techniky či jednej rozumnej odpovede na otázku: „A čo vlastne robíte?“ Sára Kramárová, Adam Mráz a Dávid Dubrovčák navrhujú šperky, odevy, objekty, výstavy aj komunitné eventy, no sami tvrdia, že ich nedefinuje médium, ale spôsob premýšľania. Experimentujú, skúšajú, pochybujú, hádajú sa, uzmierujú sa pri zmrzline a z každého projektu sa snažia vytvoriť viac než len výsledný produkt. V rozhovore rozprávajú o tom, ako vzniklo studio 413, prečo sa považujú skôr za tvorcov než dizajnérov, ako sa z troch rozdielnych osobností stáva jeden tvorivý organizmus a prečo je pre nich najdôležitejším dielom komunita ľudí, ktorá okolo ich tvorby postupne vzniká.

Je dosť možné, že si niekto z generácie Z pri čítaní tohto profilu (ak vôbec tento dlhý text dočíta až dokonca) povie: „To je milé, skoro to pochopil. “ A úprimne? Asi áno. Pokúšať sa totiž slovami vysvetliť svet Karolíny Molnárovej aka lunalovesick je trochu ako snažiť sa opísať meme človeku, ktorý ho nikdy nevidel. Alebo vysvetliť, prečo je chróm náboženstvo, motocross poézia a screenshot môže byť maliarskou predlohou. Niekde cestou sa určite objaví pár dlhých viet, zopár múdro znejúcich pomenovaní a možno aj snaha nájsť vo všetkom hlbší význam. Berte to ako prirodzený obranný mechanizmus autora narodeného ešte pred YouTubom. Našťastie Karolínina tvorba funguje aj bez prekladu. A možno práve vtedy funguje najlepšie.

Pred niekoľkými rokmi by Alanis ani len nenapadlo, že raz založí vlastnú módnu značku. Dnes pod menom LAKS vytvára autorské upcyklované kolekcie, spolupracuje s hudobníkmi, festivalmi aj mladými tvorcami a postupne si buduje vlastný rukopis. Za jej tvorbou však nestojí len remeslo či záujem o udržateľnú módu. Je predovšetkým výsledkom osobnej cesty medzi Ekvádorom a Slovenskom, medzi očakávaniami okolia a vlastnou identitou. Ako sa z dievčaťa, ktoré dlhé roky pochybovalo o svojom talente, stala návrhárka, pre ktorú je každý odev spôsobom rozprávania vlastného príbehu?

Alanis Kolník (LAKS) – Odev ako priestor pre vlastný príbeh / Pred niekoľkými rokmi by Alanis ani len nenapadlo, že raz založí vlastnú módnu značku. Dnes pod menom LAKS vytvára autorské upcyklované kolekcie, spolupracuje s hudobníkmi, festivalmi aj mladými tvorcami a postupne si buduje vlastný rukopis. Za jej tvorbou však nestojí len remeslo či záujem o udržateľnú módu. Je predovšetkým výsledkom osobnej cesty medzi Ekvádorom a Slovenskom, medzi očakávaniami okolia a vlastnou identitou. Ako sa z dievčaťa, ktoré dlhé roky pochybovalo o svojom talente, stala návrhárka, pre ktorú je každý odev spôsobom rozprávania vlastného príbehu?